História znalectva

„Potreba odborného znaleckého dokazovania vznikla až s rozvojom tých oblastí ľudskej činnosti, ktorých sa toto dokazovanie dotýkalo. Rozvoj určitých oblastí ľudskej činnosti dosiahol tú úroveň, ktorá už nebola pre sudcov postihnuteľná, a preto vznikla objektívna potreba pribrať na vysvetlenie istých skutočností odborníkov. To bol jeden z dôvodov, prečo sa napr. trestné konanie v celom staroveku a stredoveku prakticky obišlo bez dokazovania odborníkom.“

     „Začiatky súdneho znalectva siahajú do polovice 13. storočia, keď napríklad mesto Bologna už v roku 1249 malo lekára, ktorý po zložení sľubu dostal poverenie na vypracovanie dôkazov pre súdy na objasňovanie trestných činov. Ferdinand III. – Habsburský v roku 1556 uzákonil, že v otázkach objasňovania trestných činov, keď vedomosti sudcov už  nepostačujú k správnemu rozhodnutiu, treba pribrať lekára – odborníka – znalca, ktorý po zložení sľubu podá potrebné vysvetlenie. Od roku 1752 každá župa, každé väčšie mesto zamestnávalo súdnych poradcov.“

     „Jedným z prvých odborov, v ktorom sa otázky znalectva a potreby odbornej konzultácie rozvinuli, bolo súdne lekárstvo, ktoré zabezpečovalo odborné posudzovanie nielen v otázkach objasnenia príčin smrti, ale aj ďalších medicínskych odboroch, ako napr. v oblasti lekárskej chémie, biochémie, toxikológie a ďalších. Pitevný poriadok z roku 1855 už obsahoval podrobnú špecifikáciu právneho postupu, zapisovanie nálezu, detailného postupu pitvy v rôznych prípadoch úmrtia a vydanie dobrozdania. Rozvoj poznania, vedy a techniky v druhej polovici 19. storočia a najmä v 20. storočí si vynútil účasť odborníkov v súdnom procese a súčasne vyčlenil znalecký posudok ako samostatný druh súdneho dôkazu. To sa uzákonilo trestným poriadkom z roku 1896.“

Znalecká činnosť

     „Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok zákona č.382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch  a prekladateľoch a o zmene  a doplnení niektorých  zákonov. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho oplnok. Odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Túto činnosť vykonáva znalec pre zadávateľa. Znaleckú činnosť je znalec povinný vykonávať:

• osobne, ak ide o fyzickú osobu (to neplatí, ak osobný predpis ustanovuje inak)
• riadne a v určenej lehote
• účelne, hospodárne
• nestranne

Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru, pričom opodstatnenosť jeho pribratia musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá.“

     „Znaleckou činnosťou sa rozumie  činnosť pred štátnymi orgánmi, orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov, ako aj znalecká činnosť vykonávaná v súvislosti s právnymi úkonmi občanov alebo organizácií.“

     Ako uvádza Szilágyi, M. a Kráľ, P. vo svojom článku „V súčasnosti sa spoločnosť v procese hľadania subjektívneho práva bez znalca nezaobíde a preto sa znalecká činnosť stala rovnocenným dôkazným prostriedkom ako listinné dôkazy, alebo svedecká výpoveď. Na rozdiel od svedeckej výpovede, kde osoba osvedčuje, že niečo skutočne a osobne videla, počula alebo inak svojimi zmyslami vnímala a na rozdiel od listinného dôkazu, keď obsah listiny priamo právo, situáciu osvedčuje so znásobením váhy verejnej listiny.“

     „Pri znaleckom posudzovaní v konaní pred štátnymi orgánmi teda znalec nemusí skúmať, či ide o právny úkon, a jednoznačne ide o znaleckú činnosť. Naproti tomu, ak je požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku organizáciou alebo občanom, musí ísť o posudzovanie v súvislosti s právnym úkonom. Právny úkon pritom môže byť zamýšľaný a na základe záveru znaleckého posudku potom môže a nemusí byť uskutočnený. Príslušný orgán, ktorý  v konaní ustanovil znalca, vymedzí vo svojom opatrení jeho úlohu podľa okolnosti prípadu aj formou otázok tak, aby sa znalec zaoberal len takými skutočnosťami,  na posúdenie ktorých sú potrebné jeho odborné znalosti. Znalec je povinný písomný posudok na požiadanie štátneho orgánu osobne potvrdiť, doplniť, alebo jeho obsah bližšie vysvetliť.“

     Dohľad nad činnosťou vykonáva MS SR:

1. 1. 1. sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti,
      2. kontrolou denníkov
      3. kontrolou plnenia povinností
      4. kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov

Pri vykonávaní dohľadu sú znalci povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. Pri vzdelávaní a overovaní odbornej spôsobilosti je znalec zapísaný v zozname znalcov povinný

1. sústavne sa vzdelávať a zvyšovať si kvalifikáciu v rozsahu určenom ministerstvom
2. zúčastniť sa na overení odbornej spôsobilosti vo všetkých odboroch alebo v odvetviach, v ktorých je zapísaný do zoznamu

Ministerstvo v spolupráci a prostredníctvom znaleckých ústavov zabezpečuje aj:

• • špecializované vzdelávanie formou ďalšieho  vzdelávania,
  • získanie odborného minima a
  • overenie odbornej spôsobilosti

Overenie odbornej spôsobilosti sa vykonáva vo všetkých odboroch a odvetviach na základe výberu ministerstva. Potom ministerstvo vydá znalcovi zapísanému v zozname písomné osvedčenie o výsledku overenia odbornej spôsobilosti.

     „Ministerstvo v súčinnosti so znaleckými ústavmi a tlmočníckymi ústavmi organizuje odborné semináre ako súčasť sústavného vzdelávania znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 30 zákona o znalcoch. Odborné semináre sa vždy uskutočnia pri zmene právnych predpisov týkajúcich sa priamo činnosti. Odborné semináre sa delia podľa nevyhnutnosti účasti na povinné a dobrovoľné. Overovanie odbornej spôsobilosti sa vykonáva podľa potreby, spravidla každých päť rokov. Pri overovaní odbornej spôsobilosti sa vychádza z výsledkov:

1. písomného testu,
2. ústnej skúšky,
3. kontroly znaleckých posudkov alebo iných znaleckých úkonov.

Overovanie odbornej spôsobilosti zabezpečuje overovacia komisia.

     Organizátor skúšky zašle žiadateľovi pozvánku na odbornú skúšku najneskôr osem týždňov pred termínom skúšky. Odborná skúška žiadateľa sa vykonáva v štátnom jazyku, v prípade, že štátny jazyk žiadateľ neovláda, organizátor mu povolí vykonanie odbornej skúšky v jednom z oficiálnych jazykov členských štátov Európskej únie .alebo iného zmluvného štátu Dohode o Európskom hospodárskom priestore.

úloha znalca

     Pod pojmom znalec rozumieme fyzickú alebo právnickú osobu splnomocnenú štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto osoba je zapísaná v zozname znalcov, ktorý vedie ministerstvo republiky. Znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, tzv. znalečné. V prípade, že je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne. Znalec a zadávateľ sa dohodnú na zmluvnej odmene a v prípade, že sa nedohodnú patrí znalcovi tarifná odmena, ktorej výška sa určí:

• časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť- hodinová odmena
• podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti- podielová odmena
• paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.- paušálna odmena

Tarifná odmena sa môže zvýšiť, a to v prípade ak zadávateľ vyžaduje vykonanie úkonu bezodkladne alebo za mimoriadne obťažných okolností, a znížiť alebo nepriznať, ak znalec vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne.

     „Úloha znalca pri výkone jeho funkcie môže byť  v zmysle znaleckého sľubu definovaná nasledujúco: Pri dodržiavaní právnych predpisov, s využitím všetkých svojich vedomostí musí znalec nestranne sprostredkovať štátnemu orgánu, organizácii alebo občanovi súčasný stav poznania v danom odbore a jeho aplikáciu na skúmanú problematiku.“

     Zákon udáva aj rozdelenie znalcov podľa spôsobu výkonu znaleckej činnosti na

• znalcov fyzické osoby
• znalcov právnické osoby – známe ako znalecká organizácia, ktoré prevažne vykonávajú znaleckú činnosť v odbore podnikové hospodárstvo
• znalecké ústavy, ktoré vykonávajú samostatnú znaleckú činnosť a plnia aj funkciu metodického, riadiaceho a vzdelávacieho centra v jednotlivých odboroch znaleckej činnosti a poskytujú aj  súčinnosť MS SR v rámci riadenia a kontroly znaleckej činnosti.

     V súlade so zákonom je znalec povinný vykonávať svoju činnosť resp. znaleckú činnosť osobne (ak ide o fyzickú osobu), riadne a v určenej lehote, účelne a hospodárne a nestranne.

    „Zoznam znalcov vedie ministerstvo Slovenskej republiky. Ministerstvo zabezpečí sprístupnenie zoznamu verejnosti prostredníctvom elektronických zariadení ministerstva a jeho aktualizáciu súčasne s vykonanými zmenami v zozname. Elektronická forma zoznamu umožňuje vyhľadávanie podľa odborov a odvetví, ako aj podľa osôb zapísaných v zozname. Odbory a odvetvia sú zoradené podľa abecedného poradia, každý odbor a odvetvie sú označené šesťmiestnym číselným kódom.

Oddiel zápisu znalcov sa člení na časť na zápis:

1. 1. 1. znalcov, ktorí vykonávajú činnosť ako fyzické osoby,

b)   znalcov, ktorí vykonávajú činnosť ako právnické osoby ako znalecké organizácie,

1. 1. 2. znaleckých ústavov.

Do zoznamu sa vyznačí aj nariadenie absolvovať osobitné vzdelávanie. Ministerstvo vymaže zo zoznamu nariadenie osobitného vzdelávania po jeho absolvovaní, absolvovanie sa preukazuje písomným potvrdením. Rozdelenie zoznamu na odbory a odvetvia určuje ministerstvo inštrukciou ministerstva. Ministerstvo vykoná zmenu zoznamu pridaním nových odborov a odvetví na základe písomnej požiadavky aspoň troch súdov alebo orgánov verejnej moci, alebo z vlastného podnetu; rovnako postupuje aj pri zrušení odborov alebo odvetví.“

     Na vykonávanie znaleckej činnosti musí znalec zapísaný v zozname pri výkone svojej činnosti používa úradnú pečiatku, ktorej priemer je 36 mm a preukaz, ktorým sa na požiadanie oprávnenej osoby preukazuje. Oprávnenou osobou je zadávateľ. Najprv ministerstvo vydá znalcovi preukaz a povolenie na vyhotovenie úradnej pečiatky. (vzor odtlačku úradnej pečiatky a vzor preukazu sú uvedené v prílohe č. 1). Znalec opatrí odtlačkom úradnej pečiatky každý písomne vyhotovený znalecký úkon, vyúčtovanie a výpis z denníka. Odtlačok úradnej pečiatky sa nesmie používať na osobné účely.

     Vydanie prvého preukazu pri zápise do zoznamu a nového preukazu na základe zmeny údajov zapisovaných do zoznamu je bezplatné. Odtlačok úradnej pečiatky je modrej farby.

Znalec používa odtlačok svojej úradnej pečiatky:

1. v závere znaleckého posudku, jeho doplnenia, odborného vyjadrenia, stanoviska, vysvetlenia, potvrdenia, odborného písomného vyjadrenia, prekladu, prvopisu znaleckého úkonu
2. na zošívacej šnúre ktorou je zviazaný znalecký úkon
3. na prílohe znaleckého úkonu

Znalecký ústav používa odtlačok svojej úradnej pečiatky aj na osvedčeniach o absolvovaní odborného minima.

     „Každý znalec zapísaný v zozname je povinný o svojich úkonoch viesť denník. Denník je kniha osobitnej evidencie,  do ktorej sa zapisuje:

- poradové číslo úkonu v kalendárnom roku                    - zadávateľ úkonu

- dátum vyžiadania úkonu                                    - dátum vykonania úkonu

- účel a predmet úkonu                                                     - objekt úkonu

- účtované znalečné                                                           - priznané znalčené

- dátum vyplatenia znalečného“

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zdroj: Význam kalkulácií v procese znaleckého dokazovania, Hana Havranová , 2009