Dnes ordinujeme:
Objednajte sa: +421 915 400 336

Čisté zuby sa nekazia

Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom | 15.01.2019

Najdôležitejšia aj najlacnejšia je prevencia

Podľa svetových štatistík je v súčasnosti zubný kaz masové ochorenie. Napriek rýchlemu vývoju medicínskej vedy ním trpí až 98 % ľudskej populácie.

Načo vlastne potrebujeme zuby? Nezaobišli by sme sa bez nich, keď nám spôsobujú toľko bolestí, trápenia? Veru nie! Hlavnou úlohou zubov je spracovanie potravy v ústach, ale majú aj iné funkcie. Ak sú zdravé, pekné a biele, krášlia vzhľad a ovplyvňujú aj reč, bez nich by bola šušľavá a nezrozumiteľná. Preto si ich treba chrániť, prípadne ich včas a odborne liečiť. Najúčinnejšia je prevencia, ktorá nie je náročná ani drahá.

Ako sú na tom Slováci?

Štatistiky tvrdia, že zuby Slovákov nie sú v dobrom stave, lebo iba 85 % z nich berie do rúk zubnú kefku a iba polovica slovenskej populácie je registrovaná u zubného lekára. Takže veľa ľudí príde k lekárovi až vtedy, keď ich zub rozbolí. Zle sú na tom najmä deti, ktorých chrup patrí k najhorším v Európe. Cieľ, aby 12-ročné deti nemali do roku 2000 viac ako dva zubné kazy, sa, žiaľ, nepodarilo dosiahnuť. Dnes je to priemerne až 4,3 pokazených zubov, kým napríklad malí Holanďania či Švédi ich majú iba 0,9. Tento alarmujúci stav je dôsledkom zmien v stomatologickej starostlivosti. Nastal výrazný presun zodpovednosti za chrup detí zo školských zubných ambulancií na rodičov.

Ako vzniká zubný kaz

Najväčším nepriateľom zubov a ďasien je zubný povlak (plak), ktorý sa na ich povrchu vytvára už dve hodiny po vyčistení. Je príčinou zubného kazu, ochorení ďasien a výskytu zubného kameňa. Keď sa pravidelným a správnym stieravým spôsobom zo zubov neodstráni, skupiny baktérií sa v ňom veľmi rýchlo rozmnožujú. Z cukrov v potrave sa vytvoria kyseliny, ktoré poškodia sklovinu. Aj čierna dieročka ako zrnko maku, ktorú zvyčajne ignorujeme, je už deštrukciou skloviny. V počiatočnej fáze zubný kaz nie je bolestivý, pretože v sklovine nie sú nervové zakončenia. Ak zubný kaz pokračuje do ďalších vrstiev zuba, neskôr až k nervu, začne bolieť." Neliečený pokazený zub môže byť príčinou mnohých zdravotných problémov. Rozrušuje ďalšie tvrdé zubné tkanivá, infekcia preniká do zubnej drene, vznikne zápal, až napokon zubná dreň odumrie. Ak ani v tejto fáze nezasiahne stomatológ, infekcia sa koreňovým kanálikom dostane do okolia a vytvorením zubného váčku môže vzniknúť zápal kosti. Zanedbané a neliečené kazy, rozpadnuté zuby či korene aj odumreté zubné tkanivo sú plné baktérií, produkujú toxíny, ktoré sa krvnou cestou môžu preniesť a usadiť v ktoromkoľvek orgáne nášho tela a môžu zapríčiniť ťažko zvládnuteľné ekzémy, zápal obličiek, srdcového svalu, lymfatických uzlín, prinosových dutín, ale aj tráviace problémy.

Dedičnáchoroba?

O kvalite chrupu aj o tom, aká tvrdá a odolná bude štruktúra zubov, rozhodujú gény. Aj keď sa kvalita zubov dedí, zubný kaz nie je dedičné ochorenie. V rodine sa však môžu získať nesprávne návyky vo výžive a v ústnej hygiene, ktoré vplývajú na kvalitu zubov. Za stav mliečnych zúbkov zodpovedá aj budúca mamička. V prvých mesiacoch tehotenstva by mala dbať na výživu, tá môže ovplyvniť ich odolnosť. Trvalý chrup sa však vyvíja do 8 rokov života. Jeho kvalita závisí od toho, či bolo dieťa dojčené, správne živené, či sa už v predškolskom veku v spolupráci s rodičmi venovalo ústnej hygiene." Zanedbanie ústnej hygieny a zlá skladba potravy sa zvyčajne vypomstí. Treba jesť čo najmenej cukrov, medzi hlavnými jedlami nepojedať, nepopíjať sladké nápoje, necmúľať cukríky... Mali by sme pravidelne konzumovať tvrdú a kuchynsky málo spracovanú potravu, surovú zeleninu a dlho ju žuvať. Pri žuvaní sa zuby samy očisťujú a zároveň sa podporuje tvorba slín, ktoré majú aj obmývací, neutralizačný a protikazový účinok.

Možno sa nakaziť zubným kazom?

Hoci je to bakteriálne ochorenie, tínedžeri a dospelí sa môžu pokojne bozkávať. Nákaza im nehrozí, baktérie v ich ústach nepustia medzi seba kazové baktérie z iných úst, zabraňuje tomu imunitný systém. Horšie sú na tom novorodenci, lebo imunitu získavajú až v prvých mesiacoch života. Ak matka s pokazenými zubami oblizne cumlík či lyžičku, alebo bábätko pobozká na ústa, môže naň preniesť kazovú infekciu.

Ako je to s tzv. zubom múdrosti?

prerežú iba čiastočne, môže vzniknúť zápal, infekcia prenikne hlbšie do okolia neprerezaného zuba, odtiaľ do sliznice a mäkkých tkanív s následným opuchom, so sťaženým otváraním úst, s bolesťami.

Nechať, či odstrániť mŕtvy zub?

Keď infekcia z kazovej dutiny prenikne do zubnej drene, vznikne zápal a zub napokon odumrie. Ak nie je ošetrený, infekcia sa koreňovým kanálikom dostane do zubného okolia, vytvorí sa zubný váčok s koreňovým hnisavým nálezom, čo môže spôsobiť až zápal okostice. Odumreté tkanivo produkuje toxíny, ktoré sa krvou prenesú a usadia hocikde v tele a môžu byť príčinou ťažkých ochorení. Ak sa mŕtvy zub vylieči, aj naďalej môže plniť svoju funkciu a nemusí sa vytiahnuť.

Z čoho žltnú zuby?

Zafarbenie zubov určuje farba zuboviny uloženej pod vrstvou skloviny. Starnutím sa sklovina stenčuje, takže farba zuboviny väčšmi preráža a zuby sú tmavšie než zamladi. Na sfarbenie zubov môžu vplývať niektoré škodliviny, ale aj vonkajšie pigmenty vytvorené baktériami v zubnom povlaku, napríklad z cigaretového dymu, čiernej kávy, čaju, červeného vína... Vonkajšie pigmentové sfarbenie môžeme odstrániťzubnou pastou s bieliacim účinkom.


zdroj : http://www.ruvzzh.sk/oddelenia/OPZ/Clanky/ciste_zuby_sa_nekazia.pdf

 


Zdieľať: